Požiar kostola v roku 1947

Veľkým medzníkom v histórii Rímsko - katolíckeho kostola v Chrenovci - Brusne bol jeho požiar v roku 1947, keď bolo veľmi horúce a suché leto.

17. júla 1947 pri poludňajšom zvonení vo veži vypukol požiar. Ten sa z veže pomocou dechtu na stenách, používaného ako mazivo na zvonoch, rozšíril na celý kostol. Vďaka horúcemu letu vyschla miestna riečka, čím vznikol nedostatok vody na hasenie. Napriek tomu sa podarilo zachrániť presbytérium s oltárom.

Po požiari z kostola zostali obvodové múry, oltár a útržky krížovej klenby. Tie sa neskôr kvôli bezpečnosti rozhodli zbúrať. Novovzniknutú situáciu zhoršoval fakt, že sa to udialo v povojnovom období s príchodom politického režimu, ktorý sa chcel kresťanstva zbaviť. Navyše vtedajší mocní a príslušníci komunistických strán tvrdili, že nastala doba, kedy sa budú kostoly búrať a nie stavať.

Veľkým problémom pri výstavbe nového kostola boli financie. Tie farníci zháňali ako mohli. Najbežnejším spôsobom boli prosbopisy. „Tie sme posielali podľa adries v telefónnom zozname,“ spomína jedna z pamätníčok, ktorá so svojou matkou po večeroch vypisovala adresy na obálky listov. Ďalšou metódou získavania peňazí bolo cestovanie vlakom, v ktorom farníci vyberali peniaze od cestujúcich s nasledovným prosbopisom (viď obrázok).

Nakoniec sa vyzbieralo dokopy osem a pol milióna korún. Zvyšný pol milión na stavbu sa hradil z cirkevných peňazí. Stavba celkovo stála deväť miliónov korún česko-slovenských.

Bezprostredne po udalosti zo 17. júla 1947 vznikla otázka, kde sa budú slúžiť sv. omše. Výrazne zničený kostol sa nedalo zachrániť. V krátkej dobe boli vypracované viaceré návrhy novej budovy. Problémom boli však zvyšky kostola. Tie chcel Úrad pre ochranu pamiatok povereníctva výstavby zachovať v čo najväčšej miere. Po vzájomnej dohode sa rozhodlo, že stavba sa postaví priečne na pôvodnú budovu a tak sa zachová veža a svätyňa. Počas letného obdobia sa omše slúžili na lúke za kostolom. Počas zimy v provizórne zariadenej starej svätyni.