Zamyslenie

„Hľa, tvoja matka!“

V evanjeliu na slávnosť Sedembolestnej Panny Márie sú zachytené posledné slová, ktoré nám zomierajúci Kristus zanecháva ako svoj testament. Keď Ježiš z výšky kríža videl svoju matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn.“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka.“ A od tej chvíle si ju učeník vzal k sebe (porov. Jn 19, 25-27).

Posledné chvíle Ježišovho života sú pohľadom jeho veľkej lásky. Tak, ako nás Ježiš Kristus učil volať Boha našim „Otcom“, podobne nás naučil obracať sa aj na jeho Matku. Slovami, ktoré povedal učeníkovi „Hľa, tvoja matka“, nám zjavuje pravdu o všeobecnom materstve svojej Matky ako Matky všetkých ľudí. Cez učeníka Jána nám dáva svoju Matku ako najcennejší dar a zveruje nás do jej materskej starostlivosti.

Sedembolestná Panna Mária je Patrónkou nášho národa. Za patrónku sme ju dostali nie preto, aby nás podporovala v sebaľútosti nad utrpením a spôsobenými krivdami. Panna Mária je daná nášmu národu a každému z nás ako Matka, ktorá nám pomáha, aby sme boli odvážni, verní a vytrvalí učeníci jej Syna aj uprostred ťažkých chvíľ nášho života.

Mária stojí pri päte kríža na Kalvárii. Keď všetci apoštoli okrem Jána utiekli, ona stojí vzpriamene, pevná vo svojej viere, že jej Syn je Syn Boží, že On je Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta, i keď je zdanlivo porazený. On je víťaz nad satanom a hriechom, a do troch dní premôže smrť svojím vzkriesením. Máriin úkon viery – že Ježiš naozaj získa najväčšie víťazstvo tým, že sa celý obetuje – bol najväčším, aký kedy na zemi niekto vykonal. (Reginald Garrigou-Lagrange)

Mária aj v tejto bolestnej situácii zostáva verná, pretože  miluje. Neklesá pod ťarchou utrpenia, je silná, odvážna a vo viere a láske prijíma obetu svojho Syna. Prekonáva hranice aj  ľudskej, čisto prirodzenej materskej lásky, ktorá má tendenciu vždy chrániť svojho syna a jeho život. V tomto je Máriine materstvo v plnej harmónii s Božím otcovstvom, ktorý „neušetril vlastného Syna, ale ho vydal za nás“ (Rim 8, 32).

Mária nás učí, ako máme prijímať bolesť a premieňať ju na lásku. Ona je našou Matkou, ktorá nás nevychováva k detinskosti, a ani nás nepobáda k úteku pred utrpením, ale  pomáha nám ho niesť. Zároveň je pre nás príkladom, aby sme boli ako ona odvážni v láske.

Keď pápež František navštívil v roku 2013 Brazíliu, vo svojom príhovore biskupom v najväčšom meste úcty Panny Márie v Aparecide spomenul, že v 19. storočí bola Aparecida križovatkou medzi hlavným mestom Rio de Janeiro, Sao Paulom a baňami Minas Geras. Podľa legendy raz na tomto mieste chudobní rybári chytali ryby, ale nič nechytili. Potom z rieky nevylovili zlatú rybku, ale dolámanú sošku Nepoškvrnenej Panny Márie.  Táto rozbitá soška, ktorú dali dokopy, stala sa neskôr symbolom veľkej sily, ktorá dáva dokopy naše rozbité životy, povedal pápež. V Brazílii boli v tom období rozbité životy najmä tým, že sa spoločnosť delila na pánov a čiernych otrokov (soška Márie bola čierna). Pápež pripomenul, ako nám dnes táto skúsenosť ukazuje, že Boh koná pokorne a zjavuje sa tam, kde ľudia už nič nečakajú. Často to býva na križovatkách, tam, kde sa stretávajú cesty ľudí a ich problémy…

Aj dnešná doba, v ktorej žijeme je plná spletitých križovatiek, mnohých problémov, nebezpečenstiev a zápasov. Aj dnes, možno viac ako inokedy, potrebujeme sa oprieť o Máriu, našu Matku, aby nám pomáhala ustáť všetky tie zmätky, napätia, rozdelenia v našich rodinách, v spoločenstvách, v Cirkvi a v celej spoločnosti. Potrebujeme Matku, aby sme uprostred tohto sveta, ktorý je pod veľkým tlakom a vplyvom morálneho relativizmu, dokázali byť prorockým hlasom ohlasujúcim Kristovu pravdu. Potrebujeme Matku, ktorej môžeme každodenne odovzdávať všetky osobné i spoločné zápasy, naše neúspechy a zdanlivé prehry, a spolu s ňou objavovať skrytý zmysel každej bolesti, či utrpenia.

Tak, ako Mária, aj my by sme mali denne stáť pod krížom a vytrvalo prosiť jej Syna, aby uzdravil všetko, čo je roztrieštené v našich životoch. Potrebujeme ako Mária uveriť, že Boh koná a je s nami aj v najťažších chvíľach, aj vtedy, keď my už veľakrát nič neočakávame…

sr. Rajmunda OP